Pomoc od štátu - rekondičné pobyty na chatách
Slovensko, Banská Bystrica,
Autor:
My ako ľudia sme spoločenské tvory, radi sa združujeme, žijeme spolu, podporujeme sa, bojujeme spolu proti niekomu, ale aj proti sebe,pracujeme do úmoru, aby sme sa mali dobre, to akože, pretože mnohokrát za mnoho práce nedostaneme adekvátnu odmenu, ako to vidíme okolo seba veľmi často, skôr je to pravidlo.
Ale o tomto probléme sa rozhovoriť nechcem. Jedným slovom pracujem, temer všetci. Pracujme dlhé roky a úspešne pálime na hranici úspechu svoju životnú energiu.Prevažne bývame v panelákových domoch, tí šťastnejší v rodinných domoch. Všetci poznáme ten pocit keď je piatok a pred nami je vidina oddych a ničnerobenia. Je to ale ozaj tak? Znova pracujeme do úmoru na svojích domoch, záhradách, chatách. Ja som nadšený chatár a pracujem s radosťou, udržujem sa fyzicky ale aj duševne.Pohyb v prírode robí zázraky. Zbytočne sa o tom budem rozširovať. Všetci to poznáme.Je tu otázka, či občan bývajúci v paneláku má ešte silu pracovať aj na chate. Hovorím, že áno. Ako som spomínal, dáva to životu úplne iný rozmer. Práca je výborná vec a hovorím, že práca je požehnaním. /pre tvorivého a zmysluplného človeka/ Po práci však potrebujeme aj oddych, niekedy na tento oddych nestačí ani veekend. Človek bývajúci na chate, potrebuje viac ako iní, pobyt v prírode, aby si navrátil za pomoci prírody a dobil životnú batériu a energiu, aby zachránil životnú kapacitu pre svojích blízkych, deti.
Tak ma napadá, že štát, pre ktorý zarábame a vyrábame obrovské príjmy , ktoré sú časťou štátneho rozpočtu, ktoré naši politici vhodným, ale aj menej vhodným spôsobom utrácajú na všetko možné.... Nejdem sa šíriť o tom či a čo je správne. Len ma napadá, či občan, ktorý je tvorcom tohoto bohatstva dostáva spatne aj niečo, čo by mu šetrilo jeho energiu a životnú silu. Všetci sa zhodneme, že je len málo toho, čo od štátu dostaneme. Zmizli rekondičné pobyty , rekreácie ktoré by vrátili občanovi zdravie a chuť do života. Sú štáty, ako napr. Holandsko, že si dovolia posľať na povinnú dovolenku, aj do zahraničia, aj nezamestnaných. A u nás je to ale ináč......Chatári, chalupári, ktorí krvopotne pracujú na svojích chatičkách, aby tam potom mohli čerpať energiu, pretože inde to nejde, by mali dostávať aj nejakou formou pomoc od štátu, aby takéto zariadenia mohli ochraňovať zdravie produktívneho obyvateľstva, aby mohli prinavraciať jeho zdravie, aby mohol naďalej produkovať prácu a jej výsledky aj do štátneho rozpočtu. Niekde to ide, kde sa prerozdeľovanie deje pod dozorom občanov. Myslím, že občan ktorý býva v paneláku, by mal mať umožnené postaviť si chatu, kde on sám so svojou rodinou, by zbieral sily do života, to by bol rekondičný pobyt v prírode, zmysluplný. Ja sám zo svojích vlastných skúseností môžem dosvedčiť, že to má zmysel, aby človek budoval svoje rekondičné zariadenie, aj keď je to veľmi ťažké, doslova si človek odtŕha od úst, aby niečo vybudoval, atu chcem poznamenať, že chýba pomoc štátu. Neboli by to vyhodené financie. Tieto prostriedky by sa vrátili veľmi rýchlo spiatky do štátneho rozpočtu, pretože oddýchnutý človek sa s veľkým nadšením vracia do práce. Chcel by som sa toho dožiť...